Od 01.06.2020 sme sa stali jediným slovenským distribútorom MiR na slovenskom trhu.
DENNÍK E: Zdravie povýšil nad peniaze. Oravský podnikateľ roka vysvetľuje, prečo väčšinu ľudí nechá doma

Jeden deň sa tešíte z prestížneho ocenenia. A druhý hneď riešite pandémiu nebezpečného vírusu. Nedávno sme poskytli rozhovor Denníku E, ktorý tu aj s malými obmenami zverejňujeme.

Minulý týždeň získal Juraj Habovštiak ocenenie EY Podnikateľ roka. V piatok poslal 90 percent pracovníkov na dovolenku alebo im nariadil prácu z domu.

Majiteľ firmy MTS v Krivej na Orave totiž pochopil, že niektorí ľudia vo firme brali hygienické pokyny ľahkovážne – a nedalo sa ich ustrážiť.[ Ako koronavírus a nová vláda ovplyvní vaše peniaze? Objednajte si ranný Ekonomický Newsfilter. Každé ráno o 7:00 sa za menej ako 5 minút dozviete všetko podstatné. Aktivujte jedným klikom sem. ]

Aj pre epidémiu koronavírusu sa rozhodol, že bude situáciu riešiť razantne. „Lepšie je teraz nepracovať, aby sme boli zdraví, ako potom, keď budeme paralyzovaní,“ povedal v rozhovore pre Denník E Habovštiak.

Firma v obmedzenom režime podľa neho vydrží bez väčších problémov niekoľko mesiacov. Ak sa situácia nezlepší ani potom, Habovštiak má v rezerve ďalšie riešenia, ktoré firmu zachránili aj v krízových rokoch 2008 – 2009.

Rozhovor s ním je dobrou inšpiráciou nielen pre výrobné, ale aj pre kancelárske firmy – pre ich majiteľov aj pre zamestnancov.

Píšu nám ľudia, že sa boja, aby sa v práci nenakazili od svojich kolegov. Čo pre svojich pracovníkov robíte vy, aby sa nenakazili?

Vychádzame z toho, že naši pracovníci sú najcennejšie, čo vo firme máme. Bez nich by firma nebola. Práve teraz sme mali poradu. Už niekoľko týždňov robíme rôzne opatrenia, ale, žiaľ, máme aj niektorých ľudí, ktorí to berú na ľahkú váhu. Nedokážem zabrániť tomu, že jeden človek príde a nakazí ostatných. Preto sme pristúpili k celofiremnej dovolenke a časť ľudí pracuje z domu. Dávame im domov počítače, pripájame ich na sieť a poučujeme ich, aby obmedzili sociálne kontakty.

Kedy ste rozhodli o celofiremnej dovolenke?

Práve dnes. Ale opatrenia robíme už takmer mesiac.

Aké opatrenia?

Zakázali sme návštevy a služobné cesty. To bolo najprv. Takisto sme kontrolovali, kto kde bol na dovolenke. Do firmy sme nepustili nikoho, kto bol na dovolenke v Taliansku. Ľudí a firmu môžete ochrániť pred vonkajším prostredím, čo sme aj urobili, ale neochránite ich zvnútra – keď sa človek správa doma nezodpovedne a donesie nákazu do firmy.

Celofiremnú dovolenku ste dali na týždeň alebo na dva?

Dali sme ju na neurčito. Zatiaľ na týždeň, ale každý týždeň to budeme aktualizovať. Predpokladám, že to bude dlhšie. Ako sledujem okolie, ľudia to stále neberú veľmi vážne. Treba sa vžiť do Talianska, pozrieť sa, ako to je tam. To, čo sa deje v Taliansku a v Číne, sa bude diať aj u nás. My musíme konať už teraz – nie potom, keď sa to rozbehne. Zrejme máme veľa nakazených, len o tom nevieme. Máme filozofiu, že lepšie je teraz nepracovať, aby sme boli zdraví, ako potom, keď budeme paralyzovaní. To by ohrozilo naše podnikanie viac. Teraz nemôžeme ratovať ekonomiku, čísla, excely a kusy. Radšej nech sú marcové reporty nanič, len nech je dobré to ostatné.

Foto – MTS

Výroba teda úplne stojí?

Áno. My však nie sme klasická výrobná firma – ako Volkswagen – ani kancelárska firma. Máme to zhruba pol na pol. Z 360 zamestnancov máme teraz 150 na home office, 150 má dovolenku a tí ostatní budú zabezpečovať urgentné veci pre našich zákazníkov. Síce máme dovolenku, ale budeme pracovať v obmedzenom režime. Zabezpečíme, aby do firmy chodilo málo ľudí, aby sa navzájom nestretávali, aby dodržiavali medzi sebou bezpečnostné vzdialenosti. Takisto každého povinne vybavíme rúškom. Dezinfekciu všetkých spoločných priestorov robíme už dlho. Nejaké časti firmy uzavrieme, aby sme nemuseli dezinfikovať všetko. Ukončili sme aj spoločné stravovanie. Obed si musia nosiť z domu. Okolo 10 percent ľudí bude chodiť do práce, ale tak, aby to bolo bezpečné. Nebudú chodiť verejnou dopravou, dáme im služobné autá. V Bratislave je to iné, tam by sa to realizovalo ťažko. Máme šťastie, že sme na Orave, kde hustota obyvateľstva nie je až taká vysoká. Apeloval by som určite na Bratislavu, aby si tam ľudia čo najviac uvedomili, že akékoľvek kontakty sú riziko. Aj pre nás ostatných. Ak sa to tam rozbehne, budeme trpieť všetci. Dali sme tiež absolútny zákaz zamestnancom nad 50 rokov, ktorí sú ohrození na živote, a takisto tým, ktorí majú nejaké chronické ochorenia. Ľuďom to postupne dôjde. Firmy pomôžu celému zdravotníctvu, ak tých ľudí od seba odseparujú, a súčasne si dokážu povedať, že tento rok nie sú najvyššia priorita ekonomické výsledky, ale životy ľudí.

Ako dlho by vaša firma dokázala fungovať v takomto obmedzenom režime?

Myslím, že niekoľko mesiacov bez nejakých problémov. Samozrejme, pozastavili smenejaké investície, aby sme ušetrili cash flow. Vždy sa dá dohodnúť s bankami aj s veriteľmi a pri rozumnom hospodárení dokážeme prežiť. Bez peňazí firma fungovať bude, ale bez ľudí nie.

Začali ste aj s vašimi zákazníkmi hovoriť o tom, že vaše zákazky nebudú načas?

Áno, už dávno. Komunikujeme spolu a oni to chápu, lebo aj oni zavádzajú rôzne opatrenia. Nechceme im do firmy posielať našich zamestnancov, aby im tam niečo inštalovali, lebo ja sám neviem, či nie sú nakazení. Ako to zistím, keď sa nerobia testy? Ja sám neviem, či nie som nosič. Pred týždňom som bol na súťaži Podnikateľ roka, kde mi možno sto ľudí podalo ruku. Nechcel som zo zdvorilosti odmietať. Na tej súťaži boli už predtým kontroly a viem, že tam nikto neochorel. Keď som sa vrátil, podávali mi ruky zamestnanci. Nemohol som niekedy odmietnuť, ale sám som sa takýmto situáciám vyhýbal. Po podávaní rúk som išiel na toaletu poriadne si umyť ruky. Ale neviem, nemôžem sa zaručiť. Inak už nechodím nikde medzi ľudí. Som len so svojou rodinou, ale niekto z mojej rodiny tiež môže niekam ísť.

Okrem zastavenia investícií aké úsporné opatrenia chystáte? Napríklad odklad splácania úverov?

Zatiaľ to nie je nutné, ale je to jedna z možností. Ak by to trvalo niekoľko mesiacov, vtedy by sme už museli niečo riešiť.

Aké iné možnosti ešte máte?

Môžeme sa dohodnúť so zamestnancami na redukcii mzdových nákladov alebo prémií, benefitov, ktoré vyplatíme neskôr. To sme robili aj v roku 2009. Dohodli sme sa so všetkými zamestnancami, aby sa nebáli – že prežijeme a potom im to vrátime. Takto sme si v podstatne požičali od zamestnancov. Nebojím sa ani teraz. Máme dobrú atmosféru, so zamestnancami sa navzájom chápeme.

Foto – MTS

Aká redukcia miezd je podľa vás optimálna, aby aj zamestnanci vedeli splácať svoje účty?

Nad tým sme sa ešte nezamýšľali, lebo to nie je akútne. Možno to ani nebude potrebné. Budeme to riešiť potom, keby to trvalo dlhšie a nevedeli by sme sa z toho vymotať. V roku 2009 sa najviac znížili platy kvalifikovaným ľuďom, ktorí zarábajú najviac. Keď robotník prežije s malou sumou, s tou istou sumou prežije aj riaditeľ. Samozrejme, nedoplatil na to nikto, lebo sme si udržali ľudí a biznis potom nabehol. Keby sme ich nemali, oveľa viac nás to postihne. Aj teraz je pre nás dôležité udržať si všetkých ľudí zdravých.

Spomeniete si, aká bola redukcia miezd v tom roku 2009?

Bola malá. Nebolo to ani 5 percent. Robili sme to ako jedno z opatrení. Boli sme v minimálnom zisku, ale utiahli sme všetky odpisy, ktoré máme vysoké, lebo máme nové budovy.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako prvá štátna inštitúcia odhadla, že slovenská ekonomika sa v tomto roku dostane do recesie. Začínajú to hovoriť aj ďalší analytici. Deje sa už to, že by zákazníci začali rušiť dohodnuté objednávky alebo iným spôsobom dávali najavo, že nastupuje kríza?

Zatiaľ nie, ale určite to hrozí. Ľuďom však netreba dávať ďalšie strašidlá. Ja sa teraz starám o to, čo bude zajtra. Teraz je moja priorita uchovať zdravie ľudí. Ak toto nevyriešime teraz, potom nás to postihne oveľa viac. Aby sme nemali recesiu, najprv treba ratovať ľudí a problém vírusu, aby sa to nerozšírilo po Slovensku. Novinári majú dôležitú úlohu, aby to ľuďom prízvukovali, najmä mladým, ktorí sú ľahostajní, lebo si povedia, že oni neochorejú. Ja som mal s manželkou zaplatenú dovolenku v Libanone a zrušil som to, aj keď nešlo o najviac rizikové pásma. Už len preto, že to bolo zahraničie a že sme mali letieť lietadlom. Keby som šiel, už by som musel po návrate zostať doma, čo by bolo nezodpovedné. Mal som ísť na ďalšie lyžovačky, ktoré som takisto zrušil. Radšej nech mi to nepreplatia. Nechcem byť ten, kto to sem donesie. Každý sa musí nad tým zamyslieť. Aj teraz píšem taký informačný mail, v ktorom vyzývam, aby sme si dali záväzok, že nechceme byť ten, kto to donesie. Netreba robiť paniku. Je nádej, že keď sa nebudeme stretávať, vírus sa šíriť nebude.

Včera som dostal odpovede od troch veľkých automobiliek. Hovoria, že robia stále naplno, aj keď zaviedli prísne hygienické opatrenia. Môžu byť tieto opatrenia podľa vás naozaj účinné?

Nie som odborník na medicínu ani virológ, ale ukazuje sa z iných krajín, že vírus sa prejavuje až po týždňoch. Je v ľuďoch, ktorí ho roznášajú ďalej. Nevidíte to na nich, nenameriate im teplotu, ale ten vírus nosia. Ja by som v takejto veľkej fabrike minimálne nariadil nosiť rúška a zamedzil stretávaniu sa ľudí v jedálňach. Keď sú na montážnej linke, rúška sú na to, že ak je niekto potenciálny nosič, vírus neprenesie na kolegu. Aj v Taliansku sa z rúšok smiali a teraz už ich nosia. Ale už je neskoro, lebo už umierajú ľudia. Firmy by mali dovoliť ľuďom, aby robili z domu alebo aby si čerpali dovolenku. A keď niekto nechce dovoliť home office, ľudia by si mali sami zobrať dovolenku. Mrzí ma aj to, že niekto reaguje až potom, keď vláda vydá nariadenie. Ani vláda nemá patent na rozum. Mali by sme aj my spraviť niečo navyše.

Chápem to správne, že operátori vo výrobe nie sú až takí vystavení riziku nákazy počas práce, ale počas prestávok a obedov?

Áno. Viem to z vyjadrení virológov. Ak je medzi pracovníkmi vzdialenosť dva metre, vírus padne na zem. Ale sú tam ďalšie riziká. Mali by pracovať v rúškach, v rukaviciach. Keď jeden chytí nejaký nástroj a po ňom s tým istým náradím pracuje niekto iný a pretrie si ústa alebo oči, vírus sa môže šíriť. Na železe vydrží 72 hodín. Musí byť zabezpečená dezinfekcia. Za to zodpovedá manažment. Nehovorím, že na linke vôbec nič nehrozí, ale pri zabezpečení určitých bezpečnostných opatrení môžu vyrábať. Ale keď potom pôjdu ľudia na obed a budú sedieť oproti sebe, nebudú mať rúška a jeden bude chorý a druhý zdravý, druhý ochorie. Alebo pri cestovaní verejnou dopravou v Bratislave. V Taliansku jeden chorý nakazil v mestskej doprave 14 ďalších. Ja by som do autobusu v Bratislave alebo do taxíka nevošiel. Čo spravia firmy, ako je Volkswagen, je na ich zodpovednosti. Nemyslím si však, že je dobré pozerať teraz na čísla.

Foto – MTS

Dá sa povedať, že firmy v niektorých odvetviach sú ohrozené viac a iné menej?

Ohrozené sú tie, kde sú pracovníci v bezprostrednom kontakte. Keď v lese chlapi spiľujú stromy, jeden je na jednom konci lesa, druhý na inom, nič im nehrozí. Vo fabrike, kde je automatizácia, kde na jednej obrovskej linke robia traja ľudia, sú 20 metrov od seba, všetko robia roboty a niekto to riadi z domu, tam ohrozená výroba nie je. Ale tam, kde na linke pracujú ženy na pol metra od seba a podávajú si nejaké výrobky, tam je problém.

Mali by podľa vás veľké automobilky spraviť to isté čo vy – poslať ľudí na dovolenku?

Nie som virológ, všetko záleží na nich. Ja osobne by som bol rád, keby dali fabriky dovolenky aspoň na nejaký čas. Aj nám by to pomohlo, lebo sme ich subdodávateľ a aspoň by sa odsunuli nejaké termíny. Hranice sú zablokované, len stále povoľujú návrat ľuďom s trvalým pobytom. Každú chvíľu dostaneme mail, že niekomu príde brat, švagor, sestra, s otázkou, čo majú robiť. Odpovedám: žiaľ, zatvor ju do izby a nos jej jedlo. Ak príde odpoveď, že sa to nedá, poviem, nech aj on zostane doma. Musíme sa dostať do stavu, že nám počet postihnutých začne klesať. Potom budeme aspoň vedieť, že to zdravotníctvo zvláda. Niektorí hovoria, že to potrvá mesiace, že sa možno epidémia ešte vráti.

Čím by vašej firme a aj iným spoločnostiam mohla najúčinnejšie pomôcť vláda?

Prišli mi aj teraz otázky z nejakých politických strán, čo chceme ako podnikatelia robiť. Čo sa týka našej ekonomiky – za Mečiara to šlo dolu vodou, za Dzurindu boli opatrenia rozumné, za Fica to šlo zase dolu vodou a teraz to treba dať znovu na poriadok. Treba sa snažiť vrátiť do jej riadenia zdravý rozum – aby sa firmám nekomplikoval život. Nie som za to, aby nám pomáhali finančne, ale aby bolo menej byrokracie. Ak by sa situácia zhoršila, štát môže firmám ponúknuť, že nemusia platiť DPH alebo preddavky na daň z príjmov právnických osôb a že dane zaplatia neskôr. Alebo im môže odložiť platenie odvodov do Sociálnej poisťovne. Možno to narobí chaos, ale je to nejaká pomoc. Neviem, či také niečo minister financií dokáže zvládnuť. Nechcem, aby mi dane a odvody odpustili, možno by však nám pomohlo, keby sme ich platili neskôr.